Dnes je už samozrejmosťou, že do práce cestujeme všetci autami. Auto vezme manžel, naloží jedno dieťa, druhé auto vezme manželka a naloží to druhé, pretože ho vezie na druhý koniec mesta. Kvalita našich ciest, hlavne v Bratislave - v hlavnom meste je z „prvej svetovej vojny“. Človek má pocit, že pred ním práve prešiel tank. Možno sa snažíte aj vyhnúť veľkej jame, potešíte sa a v tom momente vletíte do jamy „levovej“ a pneumatika rachne. Pneuservisy sa tešia, aspoň je kšeft a nemalý . Naše peňaženky to stojí pár desiatok euro - nevadí, ide sa ďalej.
Keď ráno sedíte v aute v kolóne smerom do Bratislavy z diaľnice zo Senca, skúste sa občas pozrieť na vodičov, ktorí sa posúvajú vo vedľajšej rade. Každý je nervózny, zarazený , namosúrený hneď zrána a snaží sa predbiehať, tlačiť a presúva sa zprava doľava. V Bratislave vám nehrozí, aby sa na vás niekto usmial, alebo vám dal prednosť. Môže sa vám tak akurát stať, že vám niekto ukáže, či ste na hlavu, alebo vás zrána o pol ôsmej dobre otrúbi a máte naštartovaný krásny deň.
Keď počujete v kolóne hučať sanitku, určite si pomyslíte – „dúfam, že ma takto nikdy nepovezú“, pretože tu ide o minúty a vodičom sanitiek patrí veľká vďaka za to, že to zvládajú ako sa len dá... Na diaľnici zo Senca do Bratislavy je síce pravý odstavný pruh, ktorý by mal byť k dispozícii pre takéto udalosti, žiaľ, využívajú ho naplno naši „bratislavskí a cezpoľní vodiči“... Je plný áut, ktoré sa predbiehajú a tí ostatní „hlupáci“ poctivo stoja v kolóne a posúvajú sa...
Naši politici a verejne činné osoby nič neriešia. A načo by aj riešili. Pustia si modré majáky , nejako prejdú na Úrad vlády a toto sa opakuje denno denne. Bratislava si vydýchne, keď sú voľné dni, pretože väčšina „prisťahovalcov“ odíde do svojich rodných miesto a môžu si tak vychutnať jazdu autom po hlavnom meste. No nie na dlho. Príde pondelok, poprípade, trochu nasneží a už je „kalamitná situácia“, akoby bola vojna. Dopravný servis v rádiách frčí naplno, ale každý z nás to už vôbec nevníma. Sme všetci unavení, zničení a zdeptaní, že v roku 2012 nemá hlavné mesto „obchvat“, nerieši dopravnú situáciu a vstup do hlavného mesta, nehovoriac o opravách ciest a komunikácii aj v ďalších mestách na Slovensku.
Každý kto sa tu dostane k moci, všetko len odkladá a čaká, kým všetci zostarnú , ochorejú a zo všetkého sa zbláznia, ak sa to už skoro aj nestalo, pretože všetci sme apatickí a nevšímame si nič okolo nás. A ešte existuje jedna výhovorka: „ predchádzajúca vláda to mala riešiť a neriešila to a nie sú peniaze“ Na našom Slovensku totiž, kde sa len otočíte, všade sa na vás valí slovo „ NIE SÚ NA NIČ PENIAZE“ a my Slováci, národ, ktorý žil vždy v porobe,, sme si zvykli a nejako to tu už doklepeme !!!!!
