Začalo sa to v Číne. Správa prišla z médií a išlo možno o jedného, dvoch, či troch nakazených. Len tak letmo zo správ sme registrovali , ako čínske mestečko Wu-chan uzavrelo všetko, čo sa dalo. Ako ohnisko nákazy uviedli trh s morskými plodmi, kde sa nelegálne obchoduje s divokými zvieratami. A bolo to veľmi jednoduché. Vírus prešiel zo zvieraťa na človeka. Šíril sa však neuveriteľne rýchlo, možno povedať „rýchlosťou blesku“. Ani sme sa nespamätali a už bol v Európe....
Chrípka ? Alebo smrteľná choroba?
Počet chorých neustále stúpal, ale čo bolo najhoršie, ľudia začali zomierať. Je teda na mieste spýtať sa , „je to bežná chrípka, akých tu bolo zmutovaných už niekoľko?“ „ Alebo je to smrtiaci vírus? „ Scenár, ako zo strašného filmu. Chorí v nemocniciach a samé nové správy o „víruse“. Ako sa máme chrániť, ako si máme umývať ruky, ako máme nosiť rúška na ústach, ako máme obmedziť styk s ľuďmi, ako máme prestať navštevovať svojich starých rodičov, pretože oni sú práve tá riziková skupina. Na verejných sieťach sa začali šíriť videá, ako čínski nakazení ľudia odpadávajú na zem priamo na uliciach, pretože vírus napadá ich pľúca a dochádza k nedostatočnému okysličovaniu organizmu.... A čísla stúpali – nielen chorých, ale aj mŕtvych. Postupne sa v médiách vyprofilovala tabuľka, ako táto pliaga prechádza postupne z Číny do celého sveta. Najskôr to boli štáty ako Južná Kórea, Thajsko, Japonsko, Singapur, Nepál, Malajzia.. Potom USA, Austrália, Veľká Británia a nám najbližšie „TALIANSKO“, neskôr Francúzsko a Španielsko. Medzitým, ako chorľaveli ľudia v Európe, Čína už mala ťažké obdobie za sebou a pomaly sa zastavovala na bode mrazu. Ako však chápať to, že zrazu Taliansko a Španielsko spolu s Veľkou Britániou obsadili prvé tri priečky v tejto „vírusovej hitparáde“? S počtom nakazených a mŕtvych nezaostávalo samozrejme ani USA. Európa bola zaplienená.
Ako sa COVID-19 dostal na Slovensko?
Veľmi jednoducho. 6.marca 2020 bolo ochorenie COVID-19 oficiálne nahlásenie aj na území Slovenska. Bol ním nakazený 52 ročný muž žijúci neďaleko Bratislavy, na Záhorí. Nemal však cestovateľskú anamnézu, len jeho syn bol v Taliansku v Benátkach. Po testovaní bol pozitívny aj on a teda bol muž číslo 2. A potom to celé začalo. Zmenil sa nám život zo dňa na deň. Keďže čísla vo svete stúpali , začalo to naberať na obrátkach, naša vláda pristúpila na prísne ochranné opatrenia. Na Slovensku skončili jarné prázdniny a každý, kto sa vrátil z lyžovačky z Talianska alebo Rakúska, bol podozrivý, že na naše územie priniesol nákazu v podobe „neznámeho vírusu“. V každom prípade „vírus“ dorazil, je tu, je medzi nami, žije s nami deň čo deň a ovplyvňuje naše životy“. A žiaľ, vyzerá to tak, že tu s nami aj dlhší čas zotrvá a budeme sa musieť naučiť s ním „kamarátiť“.....
Máme sa báť?
Je veľa teórií. Niekto berie vírus ako bežnú chrípku a tvrdí, že ňou treba prejsť, telo získa imunitu a žije ďalej. Iní tvrdia, že vírus je veľmi zákerný a zabíja staršie ročníky, čoho dôkazom bola aj situácia v Taliansku a Španielsku. Mladí dvadsaťroční ľudia si možno ani nevšimli, že tu s nejakým vírusom bojujeme. V médiách kde tu vyšla správa, ako sa nakazil mladý športovec, malé dieťa, bábätko, tehotná žena, lekár v prvej línii, policajt. Zdá sa, že „kamarát vírus“ si nevyberá. Ide tvrdo za svojim cieľom a obeť je jasná „ČLOVEK“.
Kto je vinný za to, že vírus prišiel až do Európy?
Európa a celý svet mal dostatok času na to, aby pochopil, čo sa v Číne deje. Ešte v januári 2020 Čína uzavrela provinciu Wu-chan tak, že zaviedla tvrdú centrálnu karanténu. Na staniciach nemeckej televízie ukazovali, ako mali nakazení ľudia na dverách alarmy a ak sa náhodou otvorili dvere, spustil sa alarm a všetci susedia vedeli, čo sa deje. Kontrolovali sa navzájom. Zastavil sa život. Ľudia boli odrezaní od sveta a u nás sa nič nedialo. Sledovali sme televízne noviny a debaty „európskych politikov“ . Medzitým Čína postavila za desať dní dve mobilné nemocnice na zelenej lúke - mimochodom „svetový rekord“.
Ako sa vyjadrovali svetové politické elity a samotná EURÓPSKA ÚNIA? Bezpečná záchranná loď pre nás žijúcich v Európe? Karanténa v Číne bola údajne prejavom totality a nedodržiavania ľudských práv, na čo samozrejme „demokratické štáty“ nikdy nepristúpia. Paradoxne, k podobnej , ale demokratickej karanténe muselo pristúpiť aj Taliansko a Španielsko. Tí však pre začiatok svojich občanov iba prosili, aby „ZOSTALI DOMA“. Karanténne obdobie na Slovensku začalo neoficiálne 10.marca, keď Juraj Droba zatvoril školy v Bratislave a potom od 12.marca karanténa prešla úplne na všetko. Sme doma, sme poslušní, snažíme sa, bojujeme, trpíme, máme najmenej nakazených pacientov s týmto ochorením a naša krivka ide pomaly. Nevieme však prečo. Či preto, že málo testujeme? Alebo preto, že sme mali šťastie? Že sme malý národ? Pokorný ? Počúvame žiadosť nášho nového premiéra, ktorý sa snaží o maximálne nemožné, hoci mu iní podkopávajú nohy.
V každom prípade, to, že sme nemali možnosť sa skôr chrániť, zabezpečiť a pripraviť sa na tento boj, je „výsledkom nekompetentnosti a diletantstva demokraticky volených lídrov“ v Európskej Únii, ktorí sa boja o svoje teplé miesta v európskom parlamente a sú ochotní obetovať naše životy za ich bohatý a úspešný život.
